Odlúčenie ako najkultovejší seriál posledných rokov

1. Sezóna

Čo ak by si dostal ponuku, že by si mohol mať oddelené pracovné vedomie od voľnočasového a mohol by si si užívať každý deň len oddych, dovolenky a dlhé víkendy? Na to, či je to niečo čo by si v konečnom dôsledku chcel, sa pozrieme vďaka absolútne výnimočnému seriálu Severance, ktorý je bez problémov tým najlepším, čo seriálová tvorba aktuálne ponúka.

Na povrchu je „Severance“ príbehom o korporátnej mašinérii, no v skutočnosti ide o oveľa viac. Seriál kladie otázky o identite, slobodnej vôli a hraniciach medzi súkromím a pracovným životom. To čo sa zdá ako sen sa veľmi rýchlo môže zvrtnúť na nočnú moru, pretože vždy keď sa ľudia snažia vytvoriť nebo na zemi, končí to peklom. To sa podarilo firme Lumon vytvoriť v podobe dokonalej formy vykorisťovania.

Prvá sezóna buduje napätie pomaly, ale nekompromisne. Každý moment, keď sa innies pokúšajú získať aspoň kúsok pravdy o svojom svete, pôsobí ako dusivý boj proti neviditeľnému protivníkovi – systému, ktorý ich drží pod kontrolou. A to je najsilnejší odkaz Severance: ak si nedáš pozor, môžeš sa jedného dňa prebudiť a uvedomiť si, že si v živote len vykonávateľom cudzích rozhodnutí, uväznený v systéme, ktorému nikdy úplne nerozumieš.

Vďaka tomu že sa stal tento seriál tak obrovským fenoménom, ľudia ho analyzujú do najmenšieho detailu a hľadajú stopy na každú nevyriešenú záhadu ktorú ponúka. Pri sledovaní sa dá ísť v rámci myšlienkových cvičení naozaj ďaleko. Čo ak už dnes žijeme v podobnom systéme? Nezanechávame všetci v práci časť seba samých? Nestávame sa inými ľuďmi, keď prekročíme prah kancelárie? „Severance“ pracuje s myšlienkou, že moderný kapitalizmus už dávno rozštiepil našu identitu – len nám na to nikto neimplantoval čip do mozgu.

Pod réžiou Bena Stillera a s fascinujúcim scenárom Dana Ericksona sa seriál pohybuje na hrane medzi dystopickou psychologickou drámou a absurdnou satirou. Prvá sezóna Severance sa stala kultovým hitom, vďaka dokonale vybudovanému napätiu, úžasným hereckým výkonom (Adam Scott exceluje v hlavnej úlohe) a znepokojivo temnej atmosfére. Každá epizóda pridáva ďalšie vrstvy tajomstiev a finále prvej sezóny je jedno z najlepších cliffhangerov za posledné roky.

Po dopozeraní prvej sezóny som si hovoril, že napísať tak hlboký scenár na tému toho, ako nás práca môže pohlcovať a oddeľovať od vlastného ja, je v celku geniálne. Už za týždeň nás čaká finále druhej sezóny a ja sa toho už teraz nemôžem dočkať.

2. sezóna

V recenzii na prvu sezonu som sa oprel o vyrok Karla Poppera, ktory povedal ze Každý, kto sa pokúsi priniesť na zem raj, skôr či neskôr vytvorí peklo. Vtedy som ani nevedel ako blizko som bol, teraz uz jasnejsiemu zameru lumonu, ktory chce odstanit vsetku bolest zo sveta. No odstrani ju len pre “nas“ vdaka comu vytvori aboslutne peklo pre nove vedomia ludi, ktory v nom budu uvaznení navždy.

Autori seriálu zakreslujú svoju dystopickú víziu korporátnej dehumanizácie, ktorá sa v druhej sérii mení na temnú nočnú moru o identite, slobode a tiranii. V centre všetkého stojí čoraz komplexnejší vnútorný konflikt Marka (Adam Scott), ktorý sa stal akýmsi tragickým Odysseom modernej korporátnej dystópie. Jeho boj s vlastným rozpolteným ja získa na intenzite a jeho pokus o zjednotenie fragmentov vlastnej existencie sa stáva emocionálne zdrvujúcijüm jadrom seriálu.

Severance aj v tejto sezóne rozpitvava znepokojivy labirint ludskej mysle, ktory je skutocne strasidelne fascinujuci. Ak mi neverite, skuste si vygooglit split-brain experiment realizovany v v 60. rokoch 20. storočia. Ten poukazuje na to, že mnohé naše rozhodnutia nevznikajú vedome, ale sú ovplyvnené procesmi, ktoré prebiehajú mimo nášho vnímania. Naše vedomie vďaka tomu často len dodatočne vytvára príbehy, aby “vysvetlilo“ naše činy – hoci skutočná príčina je nám neznáma.

Cením si, že vizuálny jazyk druhej série zostáva precízne chladný a geometricky nekompromisný. Koridory Lumonu sú tentoraz ešte dusivejšie, akoby reagovali na to čo sa dozvedáme. V každom zátiší sa skrýva niečo, čo by sme si radšej nevšimli, no kamera nás k tomu neústupne vedie.

Páči sa mi, že druhá séria mimo oddelenia vedomia rozširuje aj filozofické implikácie samotnej existencie. Sme definovaní tým, na čo si pamätáme? A čo ak naše telo nesie dôsledky rozhodnutí, na ktoré si naša myseľ nespomína? Seriál tu vyvoláva paralely s psychologickými experimentmi, kde vedomie a subjektivita nie sú pevne dané, ale podliehajú vonkajšej manipulácii. V Severance nie je otroctvo len fyzické – je mentálnym stavom, ktorý sa nedá uniknúť, pretože si nie sme vedomí, že v ňom vlastne sme.

Jeden z rozmerov naseho aktualneho zivota sa vdaka socialnym sietam a digitalizacii drasticky potlaca a to je schopnost citit empatiu s dalsiymi ludmi/zijucimi bytostami. Myslim si ze mimo dalsich desiatok tem ktore serial rozobera je tato jeho ustrednou temov, kedze iba clovek bez totalne empatie by mohol vytvorit vo svojom tele samostatne vedomie ktore bude cely zivot zazivat len to zle. Dospejeme raz do takeho znecitlivenia samych seba, ze by sme boli schopny podstupit takuto proceduru? To je moralna otazka s ktorou sa mozno nase dalsie generacie budu musiet vysporiadat.

Druhou sériou Severance dokazuje, že nie je len výnimočnou televíznou ságou, ale skutočnou filozofickou esejou, ktorá sa odhodlane ponára do najtemnejších kútov našej fascinujucej mysle. V zavere druhej série som bol veľmi spokojný s jej ukončením, kedže poskytla perfektný setup pre 3 sériu, ktorej sa už teraz neviem dočkať.