Posadnutosť v novom šate

Kde končí zdravá naviazanosť v rámci vzťahu? Kam až môže zájsť intenzívna túžba jedného človeka k druhému a kde stojí hranica medzi úprimnou láskou a toxickou závislosťou? Veľa otázok, na ktoré tento horor neodpovedá, no tak ako každé dobré umenie, nás nad nimi núti rozmýšľať.

Celkovo pre mňa ide skôr o desivý, psychologický film s hororovou tematikou, ktorý ma bavil od začiatku až po záverečné titulky. 20 natáčacích dní a rozpočet 700 000 dolárov. Čo na to povedať? Hororom odjakživa sedela low-budget produkcia a boli dôkazom toho, že aj za málo peňazí sa dá spraviť veľa hudby.

Po úvodnej povrchovej vrstve vás film rýchlo vtiahne do hlbšej symboliky. Pod rúškom žánrovej zábavy totiž obnažuje motív posadnutosti, pri ktorej sa z druhého človeka stáva objekt vlastnej projekcie. Film sa skvelo hrá s metaforou zrkadlenia, a teda ukazovaním toho, ako sa naša vnútorná prázdnota snaží nasýtiť prítomnosťou niekoho iného, až kým túto osobu úplne nepohltí. Ide o nepríjemný obraz toho, ako si dokážeme vytvoriť fetišizovanú predstavu o partnerovi a vnímať ho nie ako samostatnú bytosť, ale ako doplnok vlastného ega. Vďaka tomu tu dostávame zobrazenie “lásky“ ako veľmi sebeckého citu.

Snímka z časti skúma, do akej miery je naša potreba mať partnera pre svoje potreby poháňaná strachom zo samoty a vlastnej zraniteľnosti. Počas rozprávania dostávame prípadovú štúdiu toho, kedy láska prestáva byť slobodným rozhodnutím dvoch ľudí a stáva sa z nej parazitický vzťah, ktorý po kúskoch požiera všetko zdravé okolo seba. Dalo by sa ísť aj o krok ďalej a rozmýšľať nad tým v kontexte Kafkovej Premeny. Nemáme radi ľudí len pre to, čo nám môžu poskytnúť? Záleží nám na nich ako takých alebo hlavne na tom, čo nám môžu emočne, materiálne alebo citovo dať pre náš úžitok.

Tak ako pri Odyssey, aj tu mi prišla najsilnejšou časťou snímky jej kamera. Vo svojej jednoduchosti sa krásne hrá so svetlom, tieňmi a jemnými farbami. Pôsobí tak veľmi temne, autenticky a osviežujúco analógovo. Taký ten pocit, ktorý človek už priam vyhľadáva v záplave prefabrikovaného obsahu a AI slopu, ktorý sa na nás valí z každej strany.

Mimo kamery treba spomenúť aj herecké výkony. Neopozeraná tvár Michaela Johnstona skvelo sekunduje Inde Navarrette, ktorá celú snímku ťahala svojou charizmou a vďaka tejto role sa katapultovala z neznámej herečky do stratosféry amerického filmového priemyslu. Inde tu predviedla špičkový výkon a nebojím sa povedať, že väčšina úspechu filmu stojí na jej výkone.

Je úplne zrejmé, prečo sa ľudia tak tešia a fandia 26-ročnému Curry Barkerovi, ktorý začínal ako YouTube tvorca a ukázal, že aj s malým budgetom (skoro detským vreckovým na pomery filmového priemyslu) sa dajú sčeriť vody hollywoodskych megaprodukcií, ktoré sú financované stovkami miliónov dolárov. Curry Barker si nastavil filmársku latku do života vysoko, tak uvidíme, či ju ďalšie roky nebude nútený podliezať.