Tolkien v roku 2026

Vďaka tomu, že Pán prsteňov je aj po desiatkach rokov stále kultúrnym fenoménom, v posledných rokoch sledujem trend, v ktorom sa rôzni novodobí pravicoví a konzervatívni influenceri začínajú identifikovať s Tolkienovým svetom. Používajú jeho príbehy ako symboly “tradičných hodnôt“, civilizačného zápasu či čistoty rasy, čo je v skutočnosti interpretácia, ktorá je v priamom rozpore so samotnou podstatou Tolkienovej tvorby a aj jeho osobných postojov. Ak títo ľudia vôbec čítali profesorove knihy, robili to povrchne a bez pochopenia etických a filozofických základov, na ktorých boli postavené.

Jadrom Tolkienovho sveta nie je glorifikácia moci, hierarchie alebo “silných“ postáv, ale práve naopak, vyzdvihovanie morálnych hodnôt pokory, súcitu a odvahy voči slabým a utláčaným. Zatiaľ čo zlo je v Tolkienových príbehoch arogantné, egocentrické a túžiace po absolútnej kontrole a moci, dobro je tu tiché, nenápadné a starostlivé.

Otec moderného fantasy stavia na kresťanskej etike, no nie v dogmatickom zmysle. Dobro v jeho ponímaní spočíva v schopnosti človeka (či hobita) postaviť sa proti pokušeniu moci a zachovať si empatiu voči druhým. Samotný Frodo, Aragorn, Gandalf či Sam sú dôkazom, že skutočná sila pramení z nezištnosti a schopnosti chrániť zraniteľných, či už ide o utláčaných ľudí alebo samotnú prírodu. Je preto paradoxné, že Tolkienovo dielo si privlastňujú práve skupiny, ktoré majú tendenciu pretláčať nacionalizmus, militarizmus a myšlienky nadradenosti.

Tolkien sa sám voči týmto ideológiám ostro vymedzil. Počas 30. rokov, keď sa jeho dielo začalo dostávať do povedomia nemeckých vydavateľov, tí mu napísali list so žiadosťou o potvrdenie, že je “árijského pôvodu“. Profesor tu odpovedal s iróniou jemu vlastnou: „Ľutujem, že mi nie je jasné, čo máte na mysli pod pojmom árijský. Ak sa však pýtate, či som židovského pôvodu, môžem len vyjadriť poľutovanie, že nemám žiadnych predkov z tohto nadaného národa.“

Tento list je dôkazom, že Tolkien odmietal rasové ideológie a nemecký nacionalizmus. S Nemcami bol konfrontovaný už počas prvej svetovej vojny, keď proti nim v zákopoch bojoval počas bitky pri Somme, v ktorej na následky otravy jedovatým plynom skoro zomrel. Keď sa ho však pýtali, či inšpiráciu pre ohyzdov a škretov nabral v boji proti Nemcom, rezolútne to odmietol s tým, že o nich nikdy takto neuvažoval, čo podtrhlo jeho humanistické nazeranie na svet a ľudí v ňom. Nenazeral na nich ako na monštrá aj napriek tomu, že počas prvej svetovej vojny mu zabili skoro všetkých jeho kamarátov a spolužiakov, s ktorými vyrastal.

V Pánovi prsteňov, Silmarilione a taktiež Nedokončených príbehoch môžeme nájsť množstvo príkladov na ktorých Tolkien dokazuje, že priateľstvo a láska ľahko prekonajú rozdiely rasy, presvedčení, či sociálneho postavenia. Za všetky príklady sa dajú uviesť vzťahy Berena a Luthien, (do tejto dvojice premietol Tolkien vzťah so svojou manželkou Edith) Aragorna a Arwen, Sama a Froda, či Gimliho a Legolasa.

Vo filme sa zobrazujú Haradrimovia a Easterlings ako ľudské etniká v službách Saurona, pričom niektorí ľudia si z toho vyvodzujú ich previazanie s mimoeurópskymi národmi a negatívne postavenie, ktoré v príbehu mali. Kto však čítal knihy, vie, že Tolkien sa cez postavu Sama zamýšľa nad tým, či môže byť človek skorumpovaný od prírody. Sam tu hovorí, že možno aj on má doma rodinu a do vojny ho nahnali klamstvami. Možno by tam vôbec nebol, keby nemusel. Uvažuje, či ten muž vedel, za koho naozaj bojuje, a či by sa za iných okolností nestal obyčajným človekom, podobným jemu samému. Na tomto mieste znova vidíme Tolkienov humanistický náhľad na človeka ako takého, súcit a odmietnutie konceptu zla, ktoré sa viaže na vybraných ľudí.

Silný komentár proti xenofóbii, lokálnej uzavretosti a pozitív toho, keď človek cestuje, spoznáva rôzne kultúry a prostredia, je aj v knihe Návrat kráľa – v kapitole Vyčistenie kraja. V nej sa hobbiti vracajú z ďalekého sveta späť do Kraju a práve ich schopnosti ho zachraňujú a vracajú do pôvodnej idylickej podoby. Aj keď bola táto kapitola vynechaná z filmového spracovania, ide o dôležitý komentár zo strany Tolkiena k tomu, ako dôležité je cestovať, zažívať nové skúsenosti a spoznávať nových ľudí. Že tento proces pozdvihuje človeka a robí z neho rozhľadenejšieho jedinca, ktorý je imúnny voči xenofóbii, či rasizmu – témam, ktoré sú blízke dnešným pravicovým a konzervatívnym youtuberom.

Ak by Tolkien dnes videl týchto ľudí používajúcich jeho dielo ako nástroj ideologického boja, pravdepodobne by bol frustrovaný. Pán prsteňov totiž nikdy neoslavoval baženie po moci, nadradenosť nad inými, či násilie. Práve naopak, varoval pred nimi. Celá sága je pretkaná témou skazenosti povahy moci, ktorá korumpuje aj tých najlepších a o potrebe odolať pokušeniu ovládať druhých, či už prsteňom, armádou alebo ideológiou.

Tolkienov svet nie je pravicový, ani ľavicový, no je hlboko humanistický. Jeho posolstvo stojí na myšlienke, že zlo nevzniká v cudzích národoch a rasách, ale z našej vlastnej túžby po ovládaní iných a pocitu nadradenosti. Pán prsteňov je vďaka tomu nadčasovým príbehom o odvahe postaviť sa moci, o pokore a o potrebe chrániť to, čo je krehké. Tolkienove texty nám budú aj za stovky rokov pripomínať, že dobro zostáva pokorné, empatické a ľudské. A to sa nezmení, nech už si značku Tolkiena bude chcieť pre seba ukradnúť hocijaké ideologické hnutie.