Odyssea

Rozprávanie v sebe nieslo spracovanie, ktoré Odyssea ukázalo v mnohých polohách, no tento modernejší prístup bol uchopený vcelku triezvym spôsobom. Vďaka tomu vidíme hlavných protagonistov z 360 stupňov a mám pocit, že vo viacerých momentoch to film obohacuje. Cením, že rozprávaniu sa vcelku úspešne podarilo skĺbiť veľkolepý výpravný epos spolu s intímnym príbehom dvoch ľudí, ktorý bol emocionálnym jadrom celého rozprávania.

Je fascinujúce, že aj napriek viacerým dobovým nepresnostiam, ba až fabuláciám sa podarilo Nolanovi vytvoriť film, ktorý pôsobí veľmi autenticky. Myslím, že za to vďačíme primárne kamere Hoyte van Hoytemana a spôsobu spracovania skoro bez CGI. Surovosť z obrazu priam srší vo viacerých sekvenciách, pričom počas búrky na mori som mal pocit, že som s posádkou doslova na jednej lodi. Za mňa je toto najsilnejšia zbraň filmu spomedzi všetkých, ktoré má.

U Ludwiga, ktorý skomponoval hudbu, by som ocenil menej intenzity a viac pamätných kompozícií, aké sa mu podarili napríklad v Oppenheimerovi. Na druhú stranu oceňujem využitie dobových nástrojov, vďaka ktorým je hudba autentická do posledného tónu.

Celkovo na mňa na začiatku pôsobil príbeh trochu nesúrodo, odťažito a chladne, no ako sa Odysseus približoval domovu, začal do seba film postupne zapadať a pomaly, ale isto si ma začal omotávať okolo prsta. Vďaka tomu mi pocitovo skoro 3 hodiny ubehli oveľa rýchlejšie.

Čo sa týka hereckých výkonov, rovnako ako na Ithake aj im z môjho pohľadu kraľovala Anne Hathaway. Matt Damon podal solídny výkon a spolu so skvelým Hollandom a Pattinsonom vytvorili cast par excellence. Zvyšné kontroverznejšie herecké rozhodnutia pre mňa a ani pre príbeh nemali váhu, keďže boli v záberoch len pár minút a na konci dňa príbehu nič nepridali ani neubrali. Škoda len, že tak komplexný film o morálke, hodnotách, vyrovnávaní sa s minulosťou a tým, čo stojí pred človekom, bol na internete zredukovaný na vcelku bezvýznamnú diskusiu.

Celkovo by som teda povedal, že ide o dôstojné a kvalitné spracovanie tak významného eposu, akým je Odyssea. Ide o Nolanov statement, že stále je možné poctivo natočiť monumentálne dielo a zároveň z neho spraviť kultúrnu udalosť roka. Počítam, že takýto autenticky vyzerajúci výpravný príbeh tak skoro znova nedostaneme a veľa rokov budeme čakať na niečo, čo sa kvalitatívne k tomu bude aspoň približovať.

Odyssea bola napísaná približne 400 rokov po udalostiach v Tróji. Grécko prešlo za ten čas z temného obdobia po páde doby bronzovej do klasickej antickej éry a mýty, ktoré Homér spísal, žili už viac v predstavách ľudí než v reálnej pamäti. Či niekedy Odysseus, Agamemnón alebo Trójsky kôň reálne existovali, vôbec netušíme (čo sa týka koňa, ten je podľa všetkého vymyslený a hradby Tróje boli „dobyté“ s najväčšou pravdepodobnosťou vďaka zemetraseniu). Prečo sa teda tento príbeh rozpráva už viac ako 3200 rokov a aký odkaz nám vlastne dáva?

Už pred viac ako 2000 rokmi rímsky filozof Seneca tvrdil, že ľudia nepochopili, o čom Odyssea v skutočnosti je. Vravel, že vôbec nezáleží na faktických veciach z príbehu, kde a ako sa geograficky odohrali, či sedia časové línie, kde presne sa Odysseus stratil alebo či mu bola Penelopé po celý čas verná. Seneca tvrdil, že na ničom z tohto nezáleží a argumentuje, že príbeh sa rozpráva tak dlho vďaka tomu, že má veľa morálnych poučení, dôležitej symboliky a čitateľ vďaka nemu môže reflektovať na svoj vlastný život.

Homér podľa neho nerozpráva o doslovnom Odysseovom blúdení po mori, ale dáva návod, ako prestať blúdiť sám v sebe. Odysseus nie je človek stratený v Stredozemnom mori, ale ste to vy, ktorí ste boli vytrhnutí zo svojej cesty a blúdite životom. Monštrá sú nástrahy, s ktorými denne bojujete. Sirény pokušenia, ktorým musíte odolávať, aby ste neboli rozptýlení na ceste, ktorou kráčate a Ithaka ako symbolické miesto, do ktorého sa snaží dostať každý z nás na svojej púti životom.

Zmyslom nie je poznať každú faktickú nuansu príbehu, ale vnímať to, ako nás ovplyvňuje. Čo nás učí o živote, ako nás robí vynaliezavejšími, odolnejšími. Ako vďaka nemu reflektujeme na napredovanie v našej osobnej životnej odysey? Antické príbehy mali ľuďom pomáhať navigovať ich vlastný život a byť prínosom pre spoločnosť. Boli tu na to, aby im pomáhali rozpoznať a zistiť, ako prekonávať prekážky a pokoriť svojich vnútorných démonov. Preplávať cez more osobných búrok a stále smerovať v srdci za svojou Ithakou. Je možné, že o tom je skutočná podstata Odysey a nie o dobrodružstvách a vynaliezavosti jedného hrdinu.

A keď už o ňom hovoríme, ako vlastne nahliadať na samotného Odyssea? Je to hrdina alebo prekliata, tragická postava?

Nolan vo filme zobral postavu Odyssea a znateľne ju pozmenil oproti originálu. V básni to bol hrdý, pyšný, múdry a sebaistý chlap, ktorý nemal problém podvádzať svoju ženu na viacerých zastávkach svojej plavby. Vo filme dostávame zlomeného človeka, ktorý je traumatizovaný vojnou a spytuje si svedomie za všetko, čo vykonal alebo naopak vykonať mal. Jediné, čo chce, je vrátiť sa k svojej milovanej žene, ktorej je celý čas verný a namiesto kraľovania v Ithake odchádza s Penelopé do exilu. Tak ako Oppenheimer, aj Odysseus je tu génius svojej doby, ktorý potrebuje vyriešiť nezdolateľný problém, no zároveň musí čeliť výsledkom svojich činov, ktoré majú celospoločenský dopad a prenasledujú ho po zvyšok života.

Veľmi silnou témou snímky je aj Diov zákon slušnosti, pohostinnosti, darov a úcty. Tento morálny mechanizmus, na ktorom stojí naša civilizácia už tisíce rokov, je náročné etablovať, no veľmi ľahké zničiť, tak ako sa to podarilo aj Odysseovi. No a vždy, keď boli tieto zákony univerzálnej slušnosti a dôvery pošliapané, začalo sa nehanebné správanie šíriť ako mor, pričom civilizácie začali upadať.

A ako je to so slušnosťou, klamstvom a podvádzaním v súčasnosti? Nedá sa zasa raz vidieť Trójsky kôň na každom kroku? Nežijeme v konštantnej nedôvere voči politike, informáciám, ktoré prijímame, umelo generovanému AI obsahu, či veľkým korporáciám, ktoré formujú naše životy? Ako keby sa vplyvní ľudia v technologických firmách a politici zhodli na tom, že klamstvá a podvádzanie sú tie najsilnejšie zbrane, a neštítia sa ich pre svoj osobný prospech použiť voči celému svetu, pokiaľ z toho dokážu profitovať rovnako ako Odysseus.