Myšlienky k sebe samému, no taktiež aj k nám

Nebolo by fascinujúce môcť si prečítať osobný denník s myšlienkami rímskeho cisára, ktorý je starý 2000 rokov? Začali by ste ním listovať a po chvíli zistili, že osobné zápisky Marcusa Aureliusa sú plné hlbokých myšlienok o živote, založených na Stoickom učení, ktoré už počas jeho života malo viac ako 300 rokov. Čítate ďalej a uvedomujete si, že myšlienky, ktoré denník obsahuje, sú aktuálne aj pre dnešné dni a rozmýšľate, aký výnimočný text držíte v rukách.

Tak som sa cítil po dočítaní Meditácií, ktoré sú vďaka Ryanovi Holidayovi aktuálne jedna z najznámejších kníh o Stoicizme. Na území dnešného Slovenska (pri Hrone) a Rakúska (Carnuntum pri Dunaji) po večeroch Marcus Aurelius sedel a zapisoval si svoje myšlienky o živote. Cisár bol študentom Juniusa Rusticusa, vďaka čomu vo svojich zápiskoch kolektivizuje množstvo silných myšlienok od najvýznamnejších stoikov na jednom mieste. A práve to je z môjho pohľadu hlavnou pridanou hodnotou tejto knihy.

Marcus v knihe nepredostiera nové prevratné myšlienky, no stavia na ideách iných a to primárne na Epiktetosovi, Senecovi a Zenonovi z Kitia. Posledného spomenutého určite poznáte podľa jeho slávneho výroku: “Nevstúpiš dva krát do tej istej rieky.“ Aj keď pôvodný význam nehovorí o opakovaných chybách, ale vyzdvihuje neustálu zmenu, pretože vždy sa meníme my a aj rieka.

Marcus v tejto útlej knižke syntetizuje stoické myšlienky na jednom mieste v prehľadnej forme, ktorá je dostupná modernému čitateľovi. Vďaka tomu nezahlcuje stovkami strán, úvah a dialógov ako je tomu napríklad v “Rozpravách a vybraných spisoch“ od Epikteta, ktoré majú v sebe hlboké pravdy, no sú spísané o čosi neprístupnejšie.

Vždy keď čítam knihy Stoikov alebo dávnych filozofov, spomeniem si na skvelý citát od Karla Sagana z roku 1980: „Stačí jedno nazretie do knihy a si v mysli iného človeka. Možno niekoho mŕtveho už tisíce rokov – naprieč tisícročiami k tebe autor prehovára jasne a potichu, priamo v tvojej hlave. Písanie je možno najväčší ľudský vynález. Spája ľudí, ktorí sa nikdy nepoznali, občanov dávnych vekov. Knihy prelamujú putá času a spájajú mysle vzdialené tisíce rokov.“

Knižnice v starovekom Egypte mali vyryté na stene nad vchodom slová: “Liečebňa duše.“ Tento nápis je predchodcom moderného výrazu spájaného s knihami a to: “Potrava pre dušu.“ ktorý platí už tisíce rokov aj vďaka autorom, akými bol Marcus Aurelius. Ak teda máte chuť objaviť učenie staré 2300 rokov, táto kniha je ideálnou pozvánkou do hlbokých vôd stoického učenia.