Kde máme limity nášho poznania?

Po Obyčajných zázrakoch a Kúskoch reality Samuel uzatvára svoju trilógiu poznania v podobe ich limitov. Mám rád knihy, ktoré vo mne už na prvých stranách dokážu zažať iskru zvedavosti, pričom tu to prišlo instantne, keďže text pútavým spôsobom vysvetľuje, ako vzniká poznanie, na aké hranice pri tom naráža a prečo je samotné bádanie tak fascinujúce.

Autor tu zachytáva esenciu radosti z objavovania, úžasu nad tajomstvom sveta, ale aj jeho komplexnosťou. Putuje dejinami vedy a postupne odhaľuje jej prekvapivo prepletenú históriu, kde sa fyzika, matematika, biológia, informatika či filozofia miešajú ako ingrediencie vo vedeckom ramene, ktorého výsledkom však nie je symfónia chutí, ale poznania.

Z textu je cítiť, že Samo si naštudoval množstvo kníh a dokázal poznatky z nich syntetizovať do zrozumiteľného, logicky vystavaného celku, v ktorom premýšľa nad tým, prečo potrebujeme teórie (nie tie konšpiračné) a čím je vedecké skúmanie také nenahraditeľné.

Tak ako aj pri predchádzajúcej knihe Kúsky reality, aj tu ide text do hĺbky vedeckého bádania a čitateľ sa v týchto hlbinách musí učiť plávať. Vždy keď prišla kapitola o významných vedcoch, bola ako ostrovček v mori, na ktorom som si mohol oddýchnuť pred tým, ako som znova napol (mozgové) svaly a vydal sa späť do vody. V niektorých kapitolách, keď svaly nestačili, plával som po povrchu, v iných, kde som mal dosť sily na to, aby som sa ponoril hlbšie, cítil som, ako na mňa dopadá tlak poznania. Za polkou knihy som bol pochválený, že ak som až tu, musím byť ,,mentálne otužilý", čo dáva zmysel, pokiaľ chce človek plávať v mori rozbúrených myšlienok a chladných axiómov.

Pomedzi kvantum informácií som ocenil jednoduché vysvetlenia na príkladoch a odľahčenie textu cez vtipy a pop-kultúrne narážky. Hneď na prebale mi podnadpis pripomenul Hobbita a tak som tušil, že Samo nadviaže na svoj neformálny jazyk z predchádzajúcich kníh. Vďaka tomu pre mňa humor fungoval, keďže popri napredovaní stranami mi čo chvíľa dvíhalo kútiky.

Kniha mi zabrala viac času nie len kvôli netriviálnosti textu, no taktiež vďaka tomu, že Samo ma neustále nabádal, aby som sa nad niečím zamyslel, prepočítal si nejaký príklad, pozrel nejaké video, niečo si zaznačil. Takže interaktivite knihy dávam za tento večer 10/10. Vďaka tomu sa zážitok z vedeckého bádania podarilo preniesť do textu pútavým spôsobom a dobrodružstvo objavovania z nej bolo cítiť v každej kapitole.

Ak by som to mal zhrnúť, kniha pre mňa bola exkurzom históriou vedy, jej nuansami a spôsobom akým sa poznanie vlastne tvorí. Medzi jej silné stránky bez pochýb patrí schopnosť prekladať zložitý vedecký jazyk do bežnej reči, keďže napríklad tak zrozumiteľné vysvetlenie integrálov či derivácií sa mi nedostalo ani od mojich univerzitných učiteľov matematiky.

Páčilo sa mi, že v závere knihy dostáva priestor aj trochu filozofie, keďže tá je často, aj pri knihách s takto širokým záberom, upozaďovaná.Po dočítaní som mal veľmi hrejivý pocit jednak z toho, že som to zvládol a jednak z množstva poznatkov, ktoré ma obohatili zasa na dlhú dobu. Ak teda máte chuť ponoriť sa do hlbokých vôd vedeckého bádania, zhlboka sa nadýchnite a nechajte sa unášať prúdmi objavov a poznania. Sami budete možno prekvapení, na aké fascinujúce miesta vás dostanú.