Zlatá truhla - ďalší Ďurov podarený kúsok

Ak som nového Zaklínača od Sapkowského mal problém pustiť z ruky, pri tejto novinke od Červenáka to bolo ešte intenzívnejšie. Knihu som zhltol prakticky na štyri otvorenia vďaka jej rytmu a plynulosti.

Juraj nás znovu zobral na dobrodružnú jazdu, v ktorej dokázal spojiť na prvý pohľad nespojiteľné. Westernovú akčnosť, slovenské povesti a rozprávky, historické fakty, prvky fantasy, jemnú romantiku a všetko to pospájať humorom tak, aby to spolu fungovalo. To je veľké majstrovstvo autora, ktorý rozumie svojmu remeslu.

Čo ma príjemne prekvapilo bolo, že som si počas čítania nečakane precvičil aj svoju španielčinu. V tomto kontexte ma nesmierne bavila postava mexičana Garzu, ktorej prítomnosť pretínala každú scénu, v ktorej sa ocitol, ako nôž z lávového skla mäso. Mám silné podozrenie, že Ďuro si písanie tejto postavy nadmieru užil.

Najväčším problémom knihy bolo, že  sa dala len veľmi ťažko odložiť. Každá kapitola končila presne tak, aby som si povedal: „Tááák ešte jednu…“ a zrazu bola polnoc. Keď som priateľke pred spaním hovoril: „Idem si dať jednu kapitolu,“ cítil som sa ako na výške, keď som spolubývajúcemu pri odchode hovoril: „Idem len na jedno.“

Autor už vie, ako vyskladať kapitoly tak, aby držali čitateľa v neustálom napätí. Každá zápletka zapadá do mozaiky väčšieho príbehu a záverečné crescendo rozprávania sa mi obzvlášť páčilo. Ak by som mal opísať spád príbehu slovami jednej z postáv: „Jak sa začala nalievať piatika a prvých ľudí zamordovali, išlo to z kopca a dej napredoval rýchlosťou stolice po rannej káve.“

Jednou z vecí, ktoré mám na čítaní červenáka rád, je špecifický pocit, ktorý mám vždy na posledných stranách knihy, kedy napätie opadne a príbeh už len dobieha. Taký ten pocit, že “zvládli sme to“ a ja sa scestne cítim, ako keby som bol súčasťou tohto dobrodružstva. Ak teda máte chuť na ďalší podarený príbeh z dielne slovenského majstra slova, aj tento sa “prekvapivo“ podaril.