Will to death - miesto kde sa John spojil s nespojiteľným

Dnes sa pozrieme na album z roku 2004, ktorý predstavuje prvú kapitolu Fruscianteho legendárneho obdobia, počas ktorého vydal šesť albumov v priebehu šiestich mesiacov. Je to nahrávka, ktorá zachytáva Johna v momente absolútnej tvorivej slobody, krátko po tom, čo s Red Hot Chili Peppers vydal By the Way. Album pokračuje vo Fruscianteho filozofii „nedokonalosti“, vďaka čomu je surový, úprimný protipól k nablýskanej štúdiovej produkcii, ktorý ukazuje umelca v jeho najčistejšej podobe.

Hudobne je nahrávka postavená na striktnom pravidle: žiadne opravy a minimum technických zásahov. Frusciante sa vedome vyhýbal digitálnej sterilite a väčšinu skladieb nahral na prvý alebo druhý pokus, často aj s drobnými chybami, ktoré v nahrávke ponechal pre autenticitu. Charakteristický je analógový zvuk, hrejivé gitary a minimalistické bicie v podaní Josha Klinghoffera.

Lyricky je nahrávka hlboko spirituálna a filozofická, pričom sa vyrovnáva s témami smrteľnosti a transformácie vedomia. Frusciante v textoch nerieši banálne milostné vzťahy, ale skôr vzťah človeka k nekonečnu a akceptáciu konca ako nevyhnutnej súčasti života (čo reflektuje aj samotný názov). John tu tvorí introspektívny dialóg o tom, ako strata a bolesť formujú ľudskú dušu, pričom texty pôsobia miestami až spirituálne, ako keby boli písané v stave hlbokej meditácie.

The Will to Death je pre mňa výnimočný už len tým, že existuje. Ak chceš pochopiť Fruscianteho vnútorný svet mimo štadiónového rocku, toto je nahrávka ktorá ťa k nemu priblíži big time. Zaujímavosťou je, že John tento album považuje za jeden zo svojich najlepších práve kvôli jeho surovej energii, ktorú sa podľa neho v prešpekulovaných štúdiách často podarí zabiť. V rámci jeho diskografie ide o základný kameň, ktorý predznamenal jeho neskorší odklon od tradičných piesňových štruktúr k experimentálnejšej tvorbe ako začiatok cesty k jeho vrcholovému dielu The Empyrean.