Voľba pápeža, ako ste ju ešte nevideli

Pápež je mŕtvy. Zatiaľ čo davy trúchlia na Svätopeterskom námestí, za zatvorenými dverami začína jedna z najstarších a najnapínavejších procedúr na svete – konkláve. Keď sa spojil politický triller s drámou z vatikánskeho prostredia, vzniklo kvalitné dielo, ktoré ma vtiahlo do sveta, v ktorom kardináli bojujú nielen s vlastnými ambíciami, ale aj so svojím svedomím.

Pre mňa je tento film primárne príbehom baženia po moci, intríg, manipulácie, no aj úprimnej snahe spraviť veci najlepšie ako človek vie. Je to nielen o náboženských dogmách a ideáloch, ale hlavne o tom, ako veľmi tieto ideály narážajú na nedokonalosť ľudskej rasy.

Najsilnejšiou stránkou tohto diela je jeho atmosféra – husto napätá dynamika medzi kardinálmi, perfektne načasované zábery z Vatikánu a úžasná hudba, ktorá ma v kombinácii s podmanivou kamerou nenechala odtrhnúť oči od obrazovky. Scenár sa opiera o skvelý knižný príbeh Roberta Harrisa, ktorý vie namiešať kokteil morálnej dilemy a politického napätia tak, že pri jeho knihách môžete ľahko skĺznuť do nočného čitateľského maratónu.

Ralph Fiennes si ako hlavná postava filmu ukradol skoro celú pozornosť pre seba a rolu kardinála Lomeliho si strihol s takou gráciou, že by som mu uverili, že aj on niekedy rozjímal v Sixtínskej kaplnke. Jeho výkon je vyvážený – vie byť prísny, ale aj ľudský. Má v očiach toľko emócií, až sa zdá, že sa už už každú chvíľu pod tým tlakom zlomí.

Conclave v sebe sklbuje intrigy, duchovno a túžbu po pravde – aj keď pravda je v tomto prípade skôr relatívna a slúži k zachovaniu tohto stovky rokov budovaného mocenského molocha. Hold ako napísal v roku 1965 Frank Herbert vo svojej knihe Duna: najnebezpečnejšie mocenské organizácie sú tie, ktoré sklbujú svetské baženie po moci s náboženskou nedotknuteľnosťou. Bez pochýb sa dá povedať, že aj toto sú dôvody, vďaka ktorým tu máme Katolícku cirkev už skoro 2000 rokov.