Stevie v životnej forme

Je október roku 1972 a starý dobrý Steve vydáva nový album, ktorý signalizuje začiatok Wonderovho „zlatého obdobia“ a jeho úplnú umeleckú nezávislosť od produkčnej šablóny vydavateľstva Motown. Album je významný predovšetkým integráciou syntetizátorov do tradičnej černošskej hudby (soul, funk, R&B), čo otvorilo dvere novým zvukovým možnostiam populárnej hudby. Wonder albumom ako takým položil základy pre modernú produkciu elektronického popu a funku.

Hudobne je album postavený na revolučnom využití syntetizátora TONTO ktorý bol v tom čase najväčší polyfónny analógový systému na svete. Kľúčovým prvkom je zvuk Clavinetu v skladbe „Superstition“, ktorý Wonder prehnal cez wah-wah pedál a skombinoval s úderným, synkopovaným rytmom bicích, ktoré si sám nahral. Produkcia albumu využíva vrstvenie viacerých klávesových liniek namiesto tradičných sláčikových aranžmánov, čo vytvára hutnú, no čistú zvukovú textúru, v ktorej dominuje výrazná basová zložka generovaná Moog syntetizátorom.

Lyricky album prináša prechod od jednoduchých milostných tém k spoločensko-politickému komentáru a hlbšej introspekcii. Wonder tu spracováva témy politickej korupcie a rasizmu, slepej viery a dezinformácií (už v roku 1972:) ale aj hlbokú romantickú oddanosť. Texty pracujú s ostrejšou kritikou establišmentu a odrážajú sociálne nepokoje v Amerike po ére hnutia za občianske práva, pričom si zachovávajú optimistický humanistický podtón.

Ide o album ktorý bol vôbec prvým albumom od nevidiaceho umelca, ktorý mal na obale nápis v Braillovom písme, aby si ho mohli prečítať aj ľudia so zrakovým postihnutím. Okrem toho, hoci je album vnímaný ako vrchol sólového vizionárstva, hosťuje na ňom gitarista Jeff Beck, ktorý nahral ikonické party pre skladbu „Lookin' for Another Pure Love“.