Stakonia - dielo ktorým sa Outkast etabloval na svetovej scéne

Najskôr som chcel písať o albume Aquemini v ktorom našli André a Big Boi identitu a sound južanskeho rapu, no neskôr som si uvedomil, že pre mňa osobne je Stankonia oveľa vačší deal, kedže tento album dýcha slobodou ako žiadny iný. V roku 2000 si André 3000 a Big Boi kúpili vlastné štúdio (pomenované práve Stankonia) a táto sloboda je z nahrávky cítiť v každej sekunde. Názov je spojením slov „Stank“ (v slangu niečo smradľavé, no v hudbe prenesene niečo surové a funky) a „Plutonia“ (podľa plagátu v štúdiu). Výsledkom je 73 minút zvukového futurizmu, ktorý zadefinoval zvuk nového milénia a urobil z Outkast celosvetovo big deal.

Hudobne je to ako keby sa Prince, George Clinton a Jimi Hendrix stretli na party v Atlante. Zoskupenie tu úplne rezignovalo na klasické rapové beaty. Je tu hyperaktívne tempo v „B.O.B“, ktoré znie skôr ako drum and bass zmiešaný s gospelom, ale aj neuveriteľne chytľavý pop v „Ms. Jackson“. Gitary sú tu drsné a syntetizátory psychedelické. Nahrávka dýcha živou energiou, akoby sa tie skladby rodili priamo počas jam session a pritom je produkčne dotiahnutý do posledného detailu.

Lyricky je to snáď ich najrozmanitejšia jazda. André 3000 tu definitívne potvrdil svoju rolu excentrického génia, kým Big Boi zostal stále tým top „technickým“ rapperom. Rozoberajú tu všetko od ospravedlnení matke bývalej priateľky, cez kritiku americkej zahraničnej politiky až po otázky sexuality a drog. Nie je to však žiadne moralizovanie; texty sú vtipné, uletené, no pritom hlboko ľudské.

Pre mňa je Stankonia primárne o kreatívnej odvahe. Nahrávka povzbudzuje v tom byť divný, experimentovať a aj tak komerčne preraziť. Zaujímavosťou je, že hit „B.O.B“ (Bombs Over Baghdad) bol taký rýchly a netradičný, že mu rádiá spočiatku nerozumeli a tak ho hrávali s ľahkosťou obmedzeného ignoranta:)