Rázcestie krkavcov - Gerald po 11 rokoch omladol a je to slasť

Biely vlk je po 11 rokoch späť a Sapkowsky nás berie na začiatok cesty, keď sa legenda o Zaklínačovi ešte len rodí, a teda je to cesta v skutku vydarená.

Geralta tu stretávame ešte ako mladé ucho, vďaka čomu sa spolieha na pomoc starších a skúsenejších, čo je pre túto postavu veľmi zaujímavá poloha. Vďaka jeho mladíckej naivite robí chyby a pre nás sa stáva viac ľudským a prístupnejším. Dokonca je v niektorých pasážach ukecaný a to už je teda silná káva. Spoznávame ho vďaka tomu ešte pred tým, ako je zocelený svojou profesiou a znechutený svetom okolo seba.

Ak by som mal vyzdvihnúť najsilnejšiu zbraň tohto diela, neboli by to Geraltove meče, ale výnimočná atmosféra vyrozprávaného príbehu. Text mi pocitovo prišiel na polceste medzi Sapkowského prvotnými knihami poviedok a jeho komplexnejším románom. Jednotlivé príhody zo zabíjania monštier sa odohrávali na pozadí príbehu, ktorým bola kniha pretkaná od začiatku do konca. Vďaka tomu to u mňa “hitlo sweet spot“ alebo ak by som to mal opísať jazykom Sapkowského: sadlo to ako riť na šerbeľ.

Andrzej znovu dokázal, že hranica medzi monštrami a ľuďmi je nejasná a veľa krát sú práve ľudia tým najhorším, čo Geralta môže postretnúť. Vďaka tomu má pre mňa príbeh všetko čo robí svet Zaklínača výnimočným: drsný humor, tragickú krásu a jazyk, ktorý reže ako strieborné ostrie.

Páči sa mi tiež, že autor sa na staré kolená nebojí experimentovať s formou rozprávania, čo ukázal v kapitole, kde sa celý príbeh posúval dopredu len formou korešpondencie. Cením si tiež easter eggy pre starých harcovníkov a zároveň poskytnutie informácií, ktoré vysvetľujú kľúčové udalosti celej ságy.

Kniha má výhodu, že je chronologicky prvou a pre ľudí, ktorí Geralta poznajú len z hier, seriálov  alebo ho nepoznajú vôbec, je to ideálny moment na začiatok dlhej a nezabudnuteľnej cesty touto knižnou sériou.

Hladko plynúcim pútavým príbehom sa Sapkowskému znova podarilo rozvíriť hladiny svetovej fantasy a ukázať, že ani v 77 rokoch ešte nepatrí jeho písanie do starého železa. Príbeh tu nepôsobí ako epilóg, ale ako nový začiatok, pričom sám Sapkowsky sa vyjadril, že táto kniha nemá byť posledná. A tak mi neostáva nič iné, len sa tešiť na ďalšie príbehy zo sveta Zaklínača, pretože tento návrat sa v skutku vydaril.