Pelíšky

Je to tady. Je po Vianociach a tento klenot českej kinematografie by mi v zbierke určite nemal chýbať. Čo sa dá ešte vôbec povedať o tejto zábavnej kronike generačných konfliktov? Asi v rámci Československa neexistuje film, ktorý by bol toľko hláškovaný a stal sa takou súčasťou popkultúry ako tento. Možno už iba Bohuš na bielom koni. Pri ňom je hustota legendárnych hlások na minutáž obdobne výživná.

Najsilnejšou devízou Pelíškov je bez debaty jeho brilantný humor. Komické ideologické scény alebo absurdné spory o dĺžke zadržania dychu, zaručene rozosmejú každé Vianoce. Humor však skrýva vrstvu trpkosti – ukazuje absurditu doby, keď sa aj každodenné maličkosti stávali predmetom ideologického boja. Pod povrchom komédie tu tlie melanchólia a smútok z nesplnených snov a stratených ilúzií vďaka životu v totalitnom režime.

Aj keď ide o komédiu plnú absurdít, film je pretkaný množstvom emócií, z ktorých smútok a frustrácia nie sú poslané z kola von. Pre mňa je to primárne film kontrastov - medzi mladými a starými, tradíciou a modernosťou, ideologickými presvedčeniami a osobnými túžbami po slobode. Generačný konflikt je tu vykreslený s brilantným humorom, ale zároveň s trpkosťou, ktorá zdôrazňuje, ako hodnotové témy prenikajú do najintímnejších vzťahov v každej rodine. To je aj dnes aktuálne, keďže asi každý má niekoho v rodine, ktorý sa nechcel dať očkovať, je homofób, myslí si, že približovať sa ideologicky a hodnotovo k Rusku je ok alebo neverí, že globálne otepľovanie spôsobuje človek.

Tiež si myslím, že jeden z dôvodov prečo Pelíšky slávili taký enormný úspech, bolo zobrazenie konfliktnej reality, v ktorej staršia generácia vyrastala. Tým, že väčšina Čechoslovákov sa mohla vidieť v týchto situáciách, s humorom si mohli povedať: haha však to je ako u nás.

Vďaka všetkému vyššie spomenutému sú Pelíšky výnimočným počinom, ktorý sa svojou kombináciou humoru, drámy a historickej reflexie stal oprávnene legendárnym dielom českej kinematografie. Hovorí o tom, že aj v čase, keď totalitná ideológia ovláda spoločnosť, sú rodina a medziľudské vzťahy to, čo nás definuje. Film tak zostáva nielen pamätníkom doby, ale aj univerzálnou výpoveďou pre ďalšie generácie.