BoJack Horseman - seriál ktorý ide hlbšie ako by ste chceli

Aké to je? Mať všetko, čo ste kedy chceli, a pritom cítiť, že vo vnútri vás zostáva len hlboká prázdnota. BoJack nám odhaľuje, že úspech nič nezacelí, no len zvýrazní všetko, pred čím človek uteká.

Seriál je pre mňa výnimočným počinom, keďže sa smelo pozerá do očí temným miestam našej duše a ani na malý moment pri tom neuhýba pohľadom (Carl Jung by mohol byť hrdý). Každá sezóna posúva hranicu, čím vlastne môže byť animovaný seriál. Ten skúma kult celebrít, závislosti, či duševné zdravie, pričom to všetko šikovne zaobaľuje do farebného sveta zvieratiek. Rozprávanie spája jedinečným spôsobom humor, drámu, melanchóliu a spoločenský komentár do jedného celku, ktorý je veľa krát poriadne temný.

Epizódy tu pracujú s farbami, tichom a rytmom tak, že pripomínajú alternatívne, možno až existenciálne artové filmy. Viaceré experimentálne epizódy sú pre mňa čistá umelecká expresia. Napríklad „Fish Out of Water“, odohrávajúca sa takmer celá pod vodou s minimom dialógov alebo „Free Churro“, ktorá trvá 23 minút a celá je tvorená iba jedným dlhým monológom BoJacka.

Ten je stelesnením moderného antihrdinu, no jeho tragédia nespočíva v tom, že by chcel byť zlý. Je skôr chronicky neschopný žiť sám so sebou. V kuloároch sa povrávalo, že postava BoJacka bola inspirovaná smutným životom Matthewa Perryho a po vydaní jeho autobiografie je možné, že to nebude ďaleko od pravdy. Príbeh mimo satiry na Hollywood, vyrozpráva pochmúrne poetický pohľad na svet, kde je každý úspech vykúpený prázdnotou a každé zlyhanie sa stáva drobným poučením.

Celkovo ide o seriál, ktorý sa nebojí ísť až na samotnú hranu ľudskej krehkosti. Vďaka komplexným postavám, nekompromisnej práci s témami duševného zdravia a brilantnému prepojeniu satiry a melanchólie vytvára dielo, ktoré je intelektuálne stimulujúce a emocionálne presné. Je to príbeh o neustálej práci na sebe, ktorá nikdy nekončí a že aj keď sme veľa krát spadli, vždy máme šancu skúsiť to znova a znova.